Pokiaľ ide o modelingový svet, rozmanitosť prešla za posledných niekoľko rokov dlhú cestu. Od predstavenia farebných modelov k rôznym veľkostiam alebo nebinárnym modelom je skutočný pokrok. Pokiaľ však ide o to, aby sa z modelovania stali rovnaké podmienky, je pred nami ešte dlhá cesta. Počas jesennej sezóny 2017 tvorili 27,9 % modelov pristávacích dráh farebné modely, podľa správy The Fashion Spot o rozmanitosti. Oproti predchádzajúcej sezóne to bolo zlepšenie o 2,5 %.
A prečo je diverzita v modelingu taká dôležitá? Norma stanovená v tomto odvetví môže mať vážny vplyv na mladé dievčatá pracujúce ako modelky. Ako zakladateľ Model Alliance, Sara Ziffová o modelingovom prieskume z roku 2017 hovorí: „Viac ako 62 percent [opýtaných modeliek] uviedlo, že ich agentúra alebo niekto iný v tomto odvetví požiadali, aby museli schudnúť alebo zmeniť svoj tvar či veľkosť.“ Zmena pohľadu na imidž tela môže pomôcť zlepšiť priemysel pre modelky, ako aj pre ovplyvniteľné dievčatá, ktoré sa pozerajú na obrázky.
Čierne modely a rozmanitosť
Jedna časť modelovania, ktorá sa zlepšila, je odlievanie farebných modelov. Čo sa týka čiernych modeliek, hviezd na vzostupe je hneď niekoľko. Názvy ako Imaan Hammam, Linesy Montero a Adwoa Aboah sa v posledných sezónach dostali do centra pozornosti. Dá sa však poznamenať, že mnohé z týchto modelov sú svetlejšie v pleti. Aj keď používanie viacerých farebných modelov treba pochváliť, faktom zostáva, že černošky majú rôzne odtiene pleti.
V tomto odvetví môže nastať aj problém tokenizmu. Ako povedal anonymný castingový riaditeľ Glossy v roku 2017, začína sa to počtom modelov dostupných farieb. „Napríklad niektoré modelingové agentúry majú na začiatku vo svojich radách len niekoľko etnických skupín a ich balíčky prehliadok na týždeň módy ich môžu mať ešte menej. Zvyčajne pozostávajú z dvoch až troch afroamerických dievčat, jednej ázijskej a 20 alebo viac kaukazských modeliek.“
Chanel Iman tiež povedal The Times v roku 2013 o riešení podobného zaobchádzania. „Niekoľkokrát sa mi ospravedlnili dizajnéri, ktorí mi povedali: ‚Už sme našli jedno čierne dievča. Už ťa nepotrebujeme.‘ Cítil som sa veľmi skľúčený.“
Vzostup ázijských modelov
Keďže sa Čína stala väčším hráčom v globálnej ekonomike, spočiatku ste zaznamenali nárast modelov východnej Ázie. Od roku 2008 do roku 2011 sa modely ako napr Liu Wen, Ming Xi a Sui He prudko vzrástol v odvetví. Dievčatám pristali veľké kampane, ako aj obálky špičkových módnych časopisov. Ako však roky plynuli, zdalo sa, že snaha vidieť viac ázijských tvárí v móde upadá.
Na mnohých ázijských trhoch sú modelky, ktoré kryjú časopisy alebo sa objavujú v reklamných kampaniach, belošské. Okrem toho sú bieliace produkty obľúbené aj na miestach ako Čína, India a Japonsko. Korene túžby po svetlejšej pleti môžu siahať až do dávnych čias a zakoreneného triedneho systému. Napriek tomu je na myšlienke použitia chemikálií na zmenu tónu pleti v roku 2017 niečo znepokojujúce.
A juhoázijské modely s tmavšou pleťou alebo väčšími črtami v tomto odvetví prakticky neexistujú. V skutočnosti, keď Vogue India odhalila svoju obálku k 10. výročiu s hlavnou úlohou Kendall Jenner , mnohí čitatelia využili sociálne siete, aby vyjadrili svoje sklamanie. Jeden komentátor na Instagrame magazínu napísal: „Bola to príležitosť skutočne osláviť indické dedičstvo a kultúru. Predstaviť ľudí z Indie. Dúfam, že budete robiť lepšie rozhodnutia, aby ste boli inšpiráciou pre ľudí v Indii.“
Curvy & Plus-Size modely
Vogue Italia vo svojom vydaní z júna 2011 spustilo svoje krivkové číslo, ktoré obsahovalo výlučne modelky veľkých rozmerov. Obal dievčatá v cene Tara Lynn, Candice Huffine a Robyn Lawley . To znamenalo začiatok zakrivenia modelov v módnom priemysle. Aj keď pokrok bol pomalý, videli sme, ako Ashley Graham získala titulnú stránku Sports Illustrated: Swimsuit Issue v roku 2016, čím sa stala prvou nadrozmernou modelkou, ktorá zdobí publikáciu. Zahrnutie zakrivených modeliek, ako sú Graham, Barbie Ferreira, Iskra Lawrence a ďalšie, prispieva k nedávnemu pohybu v pozitivite tela.
Avšak, plus-size modeling má stále problém s rozmanitosťou. V mainstreamovom rozprávaní výrazne chýbajú čierne, latinskoamerické a ázijské modely. Ďalšou otázkou, na ktorú sa treba pozrieť, je diverzita tela. Väčšina veľkých modelov má tvar presýpacích hodín a má dobré proporcie. Rovnako ako pri tóne pleti, aj telá majú rôzne tvary. Modelky s tvarmi jabĺk alebo nápadnými striami často nie sú podpísané alebo označené tak výrazne. Okrem toho je tu aj otázka označovania zakrivených modelov ako takých.
Napríklad v roku 2010 Myla Dalbesio bola uvedená ako modelka v kampani Calvin Klein Underwear. Pri veľkosti 10 v USA veľa ľudí poukázalo na to, že v skutočnosti nemala plus. Módne značky tradične označujú oblečenie nadmernej veľkosti ako veľkosť 14 a viac. Zatiaľ čo pri modelovaní sa tento pojem vzťahuje na veľkosť 8 a viac.
S tým mätúcim rozlíšením sa možno práve preto páčia zakriveným modelom Robyn Lawley vyzývajú priemysel, aby upustil od označenia plus-size. „Osobne nenávidím výraz ‚plus-size‘,“ povedal Lawley v roku 2014 v rozhovore pre Cosmopolitan Australia. "Je to smiešne a hanlivé - ženy to znevažuje a dáva im to nálepku."
Transgender modelky
V posledných rokoch sa transgender modelky ako napr Hari Nef a Andreja Pejic sa dostali do centra pozornosti. Získali kampane pre značky ako Gucci, Makeup Forever a Kenneth Cole. Brazílska modelka Lea T. pôsobila ako tvár Givenchy počas pôsobenia Riccarda Tisciho v tejto značke. Je však zrejmé, že v hlavných módnych značkách väčšinou chýbajú farebné transgender modely.
Na Fashion Week sme videli chodiť aj transgender modelky. Marc Jacobs predstavil tri transgender modelky na svojej prehliadke jeseň-zima 2017 počas týždňa módy v New Yorku. Avšak ako profesor z Kolumbie Jack Halberstam hovorí o nedávnom trende v článku v New York Times: „Je skvelé, že na svete sú viditeľné transbody, ale mali by ste si dávať pozor na to, čo to znamená nad rámec toho, a na politické tvrdenia. Všetka viditeľnosť nevedie progresívnym smerom. Niekedy je to len viditeľnosť."
Nádej pre budúcnosť
Keď sa bližšie pozrieme na modelingový priemysel a rozmanitosť, musíme pochváliť aj tých v biznise, ktorí to pochopili správne. Od redaktorov časopisov až po dizajnérov existuje veľa významných mien, ktoré chcú presadiť väčšiu rozmanitosť. Castingový riaditeľ James Scully v marci na Instagrame obvinila francúzsku značku Lanvin, že nepožaduje „neprezentovať sa s farebnými ženami“. Scullyová v rozhovore pre Business of Fashion v roku 2016 tiež prezradila, že fotograf odmietol fotiť modelku, pretože bola čierna.
Dizajnéri ako napr Christian Siriano a Olivier Rousteing z Balmain často obsadzujú modely farieb vo svojich show alebo kampaniach. A časopisy ako Teen Vogue tiež zahŕňajú pestrú škálu modeliek a hviezd na obálkach. Vieme započítať aj modely ako napr Jourdan Dunn ktorí vystupujú proti rasistickým skúsenostiam v tomto odvetví. Dunn v roku 2013 prezradila, že biela vizážistka sa nechcela dotýkať jej tváre kvôli jej farbe pleti.
Môžeme sa tiež pozrieť na alternatívne agentúry, ako sú Slay Models (ktorá predstavuje transgender modelky) a Anti-Agency (ktorá označuje netradičné modely), kde nájdete rozmanitejšie možnosti. Jedno je jasné. Aby sa rozmanitosť v modelingu zlepšila, ľudia musia naďalej hovoriť a byť ochotní riskovať.